Antarktída sa stala miestom vedeckej iniciatívy zameranej priamo do budúcnosti. V podmienkach urýchleného ustupovania ľadovcov sa európskym vedcom podarilo vytvoriť priestor určený na skladovanie ľadových vrtov z rôznych horských regiónov planéty.
Tento projekt sa opiera o prírodné podmienky kontinentu na uchovanie klimatického archívu, ktorý môže byť kľúčový pre vedecký výskum v najbližších storočiach. Knižnica, ktorú teraz objavíme, neobsahuje knihy, ale len veľa, veľa ľadu.
Ľadová knižnica v srdci Antarktídy: ako vznikla?
Na antarktickej plošine, vo výške viac ako 3200 metrov, sa nachádza francúzsko-talianska stanica Concordia. Tam bola vykopaná jaskyňa z hustého snehu, ktorá slúži ako svätyňa ľadu.
Stavba s dĺžkou asi 35 metrov a výškou a šírkou päť metrov sa nachádza v hĺbke asi desať metrov pod povrchom, kde teplota neustále kolíše okolo -52 stupňov.
V tejto miestnosti sú uložené prvé vzorky ľadových jadier, ktoré boli získané z európskych alpských ľadovcov, konkrétne z Mont Blancu a Grand Combin. Sú to prvé zväzky knižnice, ktorá sa snaží zhromaždiť ľad z rôznych častí sveta, vždy pod prirodzenou ochranou Antarktídy a bez nutnosti použitia umelých chladiacich systémov.
Aké informácie uchovávajú ľadové jadrá tejto „knižnice“?
Ľadové jadrá fungujú ako časové kapsule atmosféry. Vznikajú postupným nahromadením snehu, ktorý sa časom zhutňuje a zachytáva častice z okolitého prostredia. Vo vnútri sa zachovávajú prvky ako prach, aerosóly, plyny a zvyšky vulkanickej činnosti.
Každá vrstva poskytuje konkrétne informácie. Priehľadný ľad zvyčajne poukazuje na teplejšie obdobia s procesmi topenia a opätovného zamrznutia, zatiaľ čo menej husté vrstvy umožňujú odhadnúť obdobia s intenzívnejšími zrážkami. Objavujú sa aj praskliny, ktoré poukazujú na sneženie na čiastočne roztopených povrchoch.
Niektoré chemické zložky slúžia ako dočasné značky. Vulkanické sulfáty pomáhajú datovať konkrétne udalosti a izotopy vody umožňujú rekonštruovať teploty v minulosti.
Podľa vedcov zapojených do projektu spočíva skutočná hodnota týchto vzoriek v ich budúcom potenciáli, keď nové technológie budú schopné získať informácie, ktoré sú dnes nedostupné.
Vedecké a diplomatické výzvy tohto medzinárodného projektu
Iniciatíva, ktorú podporuje nadácia, sa začala formovať v roku 2015 a vyžadovala si takmer desať rokov práce. Zúčastňujú sa na nej inštitúcie z Francúzska, Talianska a Švajčiarska, vrátane národných vedeckých centier a niekoľkých európskych univerzít. Preprava prvých vzoriek do Antarktídy si vyžiadala takmer 50-dňovú cestu na ľadoborci a lietadle, pričom celá cesta prebiehala v kontrolovaných podmienkach.
Okrem technických ťažkostí sa projekt stretol aj s právnymi a diplomatickými otázkami. Antarktída je regulovaná medzinárodnou zmluvou, ktorá zaručuje jej využívanie na mierové a vedecké účely. Výber tohto miesta má zaistiť, aby vzorky zostali mimo politických záujmov a boli dostupné pre svetovú vedeckú komunitu na základe prísnych akademických kritérií.
V súčasnosti neexistuje špeciálny právny rámec na reguláciu archívu tohto druhu, preto je jedným zo strednodobých cieľov vytvorenie medzinárodnej konvencie, ktorá by zaručila jeho ochranu a prístup k nemu po celé desaťročia alebo dokonca storočia.
Antarktída ako útočisko pred zmiznutím ľadovcov
Pozadím tohto projektu je postupné miznutie ľadovcov po celom svete. Od roku 2000 sa v mnohých regiónoch pozoruje značná strata ľadu, s poklesom plochy od 2 % do takmer 40 % na regionálnej úrovni. V globálnom meradle sa priemerný pokles odhaduje na približne 5 %.
Každý stratený ľadovec znamená aj zmiznutie nenávratných klimatických informácií. V tomto kontexte sa Antarktída javí ako stabilný útočisko, kde je možné zachovať toto vedecké dedičstvo.
Ľadová knižnica si nenárokuje úlohu múzea, ale je orientačným bodom pre pochopenie toho, ako sa zmenilo podnebie, akou rýchlosťou a z akých dôvodov. Antarktída tak posilňuje svoju úlohu prirodzeného archívu planéty, kde sa uchovávajú nielen ľad, ale aj údaje potrebné na interpretáciu klimatického minulosti Zeme a uľahčenie budúcich vedeckých výskumov.
