V každodennom živote sú ľudia, ktorí vynikajú jednoduchým, ale silným gestom: vždy hovoria „prosím“ a „ďakujem“. Nezáleží na tom, či ide o malú službu, nevýznamný detail alebo podstatnú pomoc; vyjadrujú svoju vďačnosť prirodzene a nezmenene. Takýto postoj, ktorý sa môže zdať ako jednoduchá zdvorilosť, odráža osobitný pohľad na svet a spôsob interakcie s ostatnými ľuďmi.
Vďačnosť nie je len spoločenskou normou, osvojenou v detstve, ale aj prejavom úcty, súcitu a uznania druhých. Ľudia, ktorí vravia „ďakujem“, zvyčajne vytvárajú okolo seba príjemnejšiu a pozitívnejšiu atmosféru. Zvyčajne si osvojili dobré správanie v detstve a vďaka tomu sú vychovaní. Tí, ktorí vždy hovoria „ďakujem“, majú často charakter, ktorý sa vyznačuje súcitom, pokorou a emocionálnou inteligenciou.
Ako je to s ľuďmi, ktorí automaticky hovoria „ďakujem“?
Vo všeobecnosti sú to ľudia, ktorí chápu, že nie všetko sa dá dosiahnuť sami, a uznávajú hodnotu druhých vo svojom každodennom živote.
Európsky inštitút pozitívnej psychológie vysvetľuje, že „vděční ľudia sú zvyčajne milí a skromní, pozerajú sa na život s pozitívnym prístupom založeným na vďačnosti a pokore a majú veľkú vytrvalosť“.
Ľudia, ktorí vždy vravia „ďakujem“, sú zvyčajne empatickí, pokorní a majú emocionálnu inteligenciu. Rozumejú, že nie všetko sa dá dosiahnuť samostatne, a oceňujú prínos ostatných vo svojom každodennom živote. Sú otvorení, vedia počúvať a zvyčajne sú opatrní vo svojich slovách a činoch.
Okrem toho sa sústreďujú na pozitívne veci a vážia si gestá, príležitosti a lekcie, ktoré dostávajú. Takýto spôsob myslenia posilňuje ich medziľudské vzťahy, pretože ľudia v ich okolí sa cítia cenení a rešpektovaní.
Zvyčajne majú tiež väčšiu emocionálnu sebadisciplínu, sú menej náchylní k nepriateľským reakciám a viac inklinujú k konštruktívnemu riešeniu konfliktov. Ich neustála vďačnosť nie je falošná, ale je úprimným prejavom uznania, ktorý zlepšuje ich osobné blaho a kvalitu sociálnych vzťahov.
Osobnostné črty tých, ktorí automaticky hovoria „ďakujem“.
Ako sa vysvetľuje v publikáciách Národných inštitútov zdravia (NIH), pozitívna psychológia ukázala, že vďačnosť a spokojnosť s tým, čo máme, súvisia so zlepšením celkovej pohody a znížením úzkosti, ktorá často sprevádza kultúru novosti a neustálej spotreby.
- Rozvinutá empatiu: chápu úsilie a zámery, ktoré stoja za každou činnosťou, aj v tých najmenších detailoch.
- Emocionálna inteligencia: vedia ovládať svoje emócie a reagovať vyvážene v rôznych situáciách.
- Pokora: chápu, že nemôžu dosiahnuť všetko sami, a vážia si podporu, ktorú dostávajú.
- Realistický optimizmus: zvyčajne sa sústreďujú na pozitívne momenty, pričom nezanedbávajú ťažkosti.
- Sociálne povedomie: uvedomujú si, že ich slová ovplyvňujú okolie, a snažia sa mať pozitívny vplyv.
- Rešpekt: ku všetkým ľuďom sa správajú s rešpektom, bez ohľadu na ich úlohu alebo postavenie.
Vďaka týmto vlastnostiam sú ľudia, ktorí vždy vravia „ďakujem“, často vnímaní ako milí, prístupní a emocionálne zrelí.
Dôsledky vďačnosti
Pravidelné prejavovanie vďačnosti má hlboký vplyv na osobnosť aj na medziľudské vzťahy. Tu sú niektoré z hlavných dôsledkov vďačnosti:
Zlepšenie osobných vzťahov: vďačnosť posilňuje vzťahy, prispieva k budovaniu dôvery a vytvára atmosféru vzájomného rešpektu. Psychológovia tvrdia, že „vďaka druhým sa posilňuje dôvera a vytvára pevnejšie puto“.
Zlepšuje emocionálne blaho: sústredenie sa na to, čo máte, a nie na to, čo vám chýba, znižuje množstvo negatívnych myšlienok.
- Znižuje to stres a úzkosť: schopnosť oceniť pozitívne momenty pomáha vyvážiť pohľad na problémy.
- Podporujte vzájomnosť: keď človek cíti, že je ocenený, je väčšia pravdepodobnosť, že odpovie láskavosťou.
- Posilňuje to sebavedomie: uvedomenie si prínosu druhých vám pomôže pochopiť, že si zaslúžite podporu a lásku.
Tipy na rozvoj pocitu vďačnosti
- Hovorte „ďakujem“ vedome. Vyhýbajte sa automatickým slovám; udržiavajte očný kontakt a hovorte úprimným tónom.
- Cvičte každodennú vďačnosť. Každý deň určite aspoň tri veci, za ktoré ste vďační.
- Nič neberte ako samozrejmosť. Aj malé gestá si zaslúžia uznanie.
A kto sa vždy ospravedlňuje?
Ľudia, ktorí sa ospravedlňujú za všetko, majú často určité emocionálne črty. Jednou z najčastejších je nízka sebaúcta, pretože predpokladajú, že sa môžu mýliť alebo niekoho uraziť aj v neutrálnych situáciách.
Detstvo hrá kľúčovú úlohu pri formovaní takéhoto správania. Výchova v prostredí, kde sa chyby trestali alebo sťažnosti boli zle vnímané, učí deti predvídať problémy a ospravedlňovať sa.
