Mačky žijú s ľuďmi už tisíce rokov, ale náš vzťah s týmito zvieratami nie je taký priateľský ako s psami. Hoci mačky môžu mať radosť z komunikácie s človekom, nie je to vždy zaručené. Kto sme teda pre našich domácich miláčikov? Anjeli strážcovia, priatelia alebo len spolubývajúci? Ako mačka nadväzuje vzťah s človekom?
Mačky považujú ľudí za priateľov len vtedy, ak majú s nimi v prvých týždňoch svojho života pozitívny kontakt.
Ľudia nie sú „prirodzenými“ priateľmi mačiek; práve naopak, keďže sú oveľa väčšími a silnejšími bytosťami, automaticky sa považujú za „hrozbu“. V mnohých prípadoch je to celkom oprávnené: svet je plný ľudí, ktorí nenávidia mačky, ubližujú im a prajú im to najhoršie.
Aby mačka vnímala ľudí ako priateľských, potrebuje s nimi mať pozitívny kontakt v raných fázach vývoja, približne od 14. dňa života. Niektoré vedecké štúdie ukazujú, že aj v skorších fázach – hladkanie plodu cez brucho matky mačky v prenatálnej fáze – zvyka zvieratá na dotyky.
Kritická fáza vývoja
Mačiatka sa najrýchlejšie vyvíjajú vo veku od 2 do 9 týždňov, keď sa im otvárajú oči a uši, čo im umožňuje intenzívne skúmať okolitý svet. Skúsenosti nadobudnuté počas tohto krátkeho obdobia im zostanú na celý život.
Preto, ak mačiatko vo veku niekoľkých týždňov nadviaže pozitívny kontakt s ľuďmi (vo forme jemného dotyku, hier, pokojného hlasu), vyrastie z neho mačka, ktorá je otvorená voči ľuďom a nebojí sa nadväzovať nové známosti s dvojnohými bytosťami.
Mačky, ktoré nevideli ľudí v období od 2. do 9. týždňa života, si na nich pravdepodobne nezvyknú, a aj keby si zvykli, proces zvykania si bude trvať oveľa dlhšie a dotyky alebo priamy kontakt budú pre ne nepríjemné.
Genetická dedičnosť – gény otca, správanie matky.
Výskum dedičnosti osobnostných čŕt doteraz nedáva jednoznačné odpovede na otázku, ako rodičia-mačky prenášajú svoje vlastnosti na potomstvo. Prakticky s istotou možno povedať, že mačiatka do veľkej miery ovplyvňujú gény otca. Ak je otec celkovo šťastný, dobrosrdečný a ľudí milujúci kocúr, potom bude aj jeho potomstvo také.
Znamená to, že vplyv matky je zanedbateľný? Samozrejme, že nie. Mačiatka s ňou trávia minimálne prvé tri mesiace svojho života, preto od nej preberajú niektoré vzorce správania, keď ju pozorujú. Mačka, ktorá nemá rada ľudí, bude vychovávať mačiatka, ktoré budú podobné jej – odmerané a opatrné.
Individuálne predispozície
Samozrejme, existuje aj tretí faktor, ktorý je najťažšie určiť: povaha zvieraťa. Aj mačiatko od obzvlášť „divokej“ matky sa niekedy môže vyvinúť v mačku, ktorá „miluje ľudí“, hoci teoreticky to nie je nijako potvrdené.
Individuálne skúsenosti zvieraťa, jeho kognitívne a adaptívne schopnosti, prostredie, v ktorom žije, a dokonca aj strava, nepochybne hrajú v tomto ohľade významnú úlohu. Mačiatka, ktoré trpia hladom, sa vyvíjajú pomalšie, majú ťažkosti s učením a sú náchylnejšie k agresivite. Všetko toto môže ovplyvniť vzťahy s ľuďmi a následne aj ich vnímanie.
Moje všeobecné preferencie vo vzťahu k ľuďom – uprednostňujem ženy!
V priemere sa mačka cíti bezpečnejšie v blízkosti žien – sú menšie a menej desivé ako muži. Mačky tiež zvyčajne preferujú vysoký tón ženského hlasu – barytón alebo bas sa častejšie spájajú s hrozbou.
Samozrejme, zo všetkých týchto pravidiel existujú výnimky. Napríklad, ak mačiatko v ranom veku utrpelo ujmu od samice, zvyčajne sa bude v dospelosti vyhýbať samiciam tohto pohlavia, ale nebude sa báť samcov.
