V podmienkach krutých zím sa kľúčovým ukazovateľom stáva nie výkon vykurovacieho zariadenia, ale schopnosť domu udržať energiu. Skandinávsky prístup mení zaužívanú logiku: budova je navrhnutá ako samostatný „tepelný systém“, kde hlavnou úlohou je minimalizovať tepelné straty, a nie kompenzovať ich zvýšením dodávky tepla.
Základom je tu nielen nosná časť, ale aj prvá a najdôležitejšia línia tepelnej ochrany. V podmienkach Slovenska sa čoraz častejšie používa podobné riešenie: pod betónovú dosku sa kladie dvojitá vrstva extrudovaného polystyrénu s hrúbkou od 15 cm. To výrazne znižuje tepelné straty pri kontakte so studenou zemou. Vďaka tomu je na komfortné vykurovanie podlahy často postačujúca teplota ohrevanej vody len 45–50 °C, čo zvyšuje celkovú účinnosť systému a znižuje zaťaženie kotla.
Konštrukcia podlahy funguje ako postupný bariérový systém. Viacvrstvový „sendvič“ začína drenážnou vrstvou a podkladovou stierkou, pokračuje hydroizoláciou a hrubou vrstvou tepelnej izolácie a končí stierkou s vykurovacími okruhmi a povrchovou úpravou s vysokou tepelnou zotrvačnosťou, napríklad keramickým granitom alebo špeciálnym laminátom. Tieto materiály fungujú ako akumulátory a postupne uvoľňujú nahromadené teplo.
Samostatným smerom je použitie infračervených fóliových systémov, ktoré sú populárne v severnej Európe. Ich princíp je založený na priamom ohreve povrchov a predmetov v miestnosti pomocou dlhovlnného žiarenia podobného slnečnému. To vytvára subjektívny pocit tepla aj pri nižšej teplote vzduchu, čo môže priamo znížiť spotrebu energie o 15–30 %. Systém má efekt „tepelnej pamäte“ a môže udržiavať komfort ešte niekoľko hodín po vypnutí.
Výsledkom takéhoto inžinierskeho prístupu je nielen úspora, ale aj nová úroveň komfortu. V interiéri zmiznú výrazné teplotné rozdiely v závislosti od výšky a v blízkosti okien a nevznikajú prievanové prúdy spôsobené konvekčnými prúdmi. Tepelný okruh je taký efektívny, že pri zastavení kotla sa teplota v dome zníži len o 1–2 °C za deň.
Táto skúsenosť ukazuje, že odolnosť voči chladu sa nastavuje už vo fáze projektovania a výstavby, a nie neskôr pomocou výkonného zariadenia. Hlavný rozdiel spočíva v počiatočnom prístupe: nebojovať s chladom neustálym spotrebúvaním zdrojov, ale vopred vylúčiť samotnú možnosť prenikania chladu do obytného priestoru.
