Desaťročia sa to považovalo za samozrejmé, ale dnes sa čoraz častejšie hovorí o niečom inom: je čas prehodnotiť tento zvyk. Pre mnohých to bude prekvapením, najmä v krajinách, kde úspory na kúrení boli historicky súčasťou každodenného života.
Celé generácie vyrastali v presvedčení, že 19 °C v byte je „ideálna“ teplota. Ani viac, ani menej. Teplý sveter, deka, o niečo chladnejšie izby a pocit úspory peňazí. Na Slovensku je tento prístup známy mnohým: kúrenie sa často nastavuje „o niečo nižšie“, najmä v starých domoch a panelových bytoch, kde sa ľudia snažia neprehrievať priestory a starostlivo sledujú účty za elektrinu. Teraz však odborníci hovoria niečo iné a to, o čom je reč, môže skutočne zmeniť zaužívané zvyky vykurovania v mnohých českých domácnostiach.
Staré pravidlo, ktoré je teraz zastarané.
Pravidlo 19 °C nevzniklo náhodou: počas ropnej krízy v 70. rokoch sa všetko točilo okolo úspor energie. V tej dobe bola tepelná izolácia bytov zlá, vykurovacie systémy menej efektívne a životný štýl ľudí bol úplne iný. Cieľom nebolo pohodlie, ale prežitie a úspory.
Odvtedy sa svet výrazne zmenil. Moderné budovy dostali lepšiu tepelnú izoláciu, objavili sa moderné kotly, systémy podlahového kúrenia a termostaty. Podľa odborníkov v oblasti energetiky 19 stupňov nikdy nebolo spojené s komfortom, ale bolo len ekonomickým kompromisom. To je jasne vidieť na kontraste medzi novými domami s vysokokvalitnými oknami a tepelnou izoláciou a starým bytovým fondom, kde veľa závisí od stavu fasády, stúpačiek a toho, ako rovnomerne celý dom „udržiava“ teplo. V nových podmienkach univerzálne číslo „horšie“ funguje ako „pravidlo pre všetkých“.
Sami to povedali: 20 stupňov je nová základná úroveň.
V súčasnosti sa odborníci zhodujú, že ideálna teplota pre obývacie izby a hlavné obytné priestory je okolo 20 °C. Rozdiel jedného stupňa sa zdá byť zanedbateľný, ale v každodennom živote je tento efekt citeľný. Pri 19 stupňoch mnohí neustále pociťujú mierny chlad, čo je z dlhodobého hľadiska nielen nepríjemné, ale môže mať aj negatívny vplyv na zdravotný stav.
Podľa výskumov pri teplote 20 stupňov organizmus ľahšie udržiava optimálnu teplotu, najmä pri sedavom spôsobe života, napríklad pri čítaní alebo sledovaní televízie. Okrem toho sa znižuje riziko tvorby kondenzátu a plesne, čo je obzvlášť aktuálne na Slovensku: v niektorých bytoch v zime „plačú“ okná a vlhkosť sa môže hromadiť v rohoch alebo za skriňami, najmä ak sa byt pravidelne nevvetráva alebo ak je kúrenie zlé.
Závisí to od typu miestnosti.
Najväčšia zmena spočíva nie toľko v posune o jeden stupeň, ako v novom prístupe. Podľa odborníkov nastal čas konečne sa rozlúčiť s myšlienkou, že v celom byte by mala byť rovnaká teplota. Každá miestnosť má svoj ideálny teplotný režim, čo dobre korešponduje s českým zvykom zónovania bývania: v niektorých miestnostiach trávime veľa času, v iných len „prechádzame“.
V obývacej izbe a najčastejšie používaných zónach sa odporúča teplota 20 °C. V spálni je naopak vhodnejšia nižšia teplota: 16–18 °C prispieva k hlbokému, regeneračnému spánku. Výnimkou je kúpeľňa, kde je ideálna teplota 22 stupňov, aby organizmus nezažil teplotný šok po sprchovaní. V chodbách a predsieňach často stačí 17 °C, čo zodpovedá bytom, kde je chodba často oddelená a nevyžaduje rovnaké vykurovanie ako obývačka.
Úspory inak, ako sme si mysleli doteraz.
Mnohí sa obávajú, že zvýšenie teploty automaticky znamená zvýšenie účtov za elektrickú energiu. Na Slovensku je to celkom pochopiteľná obava: ceny energií a téma úspor sa už dávno stali súčasťou každodennej reality a zvyk „radšej si obliecť sveter“ sa u mnohých pevne zakorenil.
Skutočnosť je však zložitejšia. Hoci teoreticky môže zvýšenie teploty o jeden stupeň zvýšiť spotrebu až o 7 %, správne nastavený vykurovací systém s individuálnym ovládaním v jednotlivých miestnostiach môže zabezpečiť celkovú úsporu 10 – 15 %.
Inteligentné termostaty a systémy s časovačom zabezpečujú vykurovanie presne tam a vtedy, keď je to potrebné. Žiadna prekúrená spálňa ani zbytočne vykurovaná chodba, len komfort a racionálne využívanie energie. V slovenských domácnostiach sa to často dá zorganizovať jednoduchšie, napríklad pomocou základných nastavení termostatických hláv na radiátoroch a zvykom neudržiavať rovnakú teplotu vo všetkých miestnostiach.
Po páde starého režimu nastáva nová etapa.
Éra dogmy „19 stupňov“ sa chýli ku koncu. Podľa odborníkov dnes nejde o to, ako dlho dokážeme vydržať chlad, ale o to, ako rozumne, zdravo a ekonomicky vykurovať bývanie, berúc do úvahy špecifiká domu, zvyky a to, v ktorých miestnostiach skutočne žijeme.
Tí, ktorí prejdú na takýto prístup, budú môcť žiť pohodlnejšie a z dlhodobého hľadiska to môže mať vplyv aj na ich výdavky.
